Sviatok všetkých svätých.. sviatky pokoja.

1. listopadu 2017 v 13:18 |  My minds
Is there sunshine where you are
The way there was when you were here?
'Cause I'm just sitting in the dark
In disbelief that this is real ............


 

Umenie mlčať...alebo... hrdinovia na internete

29. srpna 2017 v 22:44
Určite väčšina Slovákov a Čechov pozná facebookovú stránku Emefka. Adminovia tejto stránky sú očividne zaujatí voči dievčatám s menom Nikola. Keďže sa jedná aj o moje meno, ticho to tolerujem. Uznávam, že sa nájdú dievčatá, ktorých inteligenčný kvocient je nižší ako je priemerné IQ a tak sa správajú tak ako sa správajú. Selfíčka, pusinky do foťáku, kilá mejkapu, gýčové oblečenie a podobne. Dlho som túto stránku tolerovala, sem tam sa na nej pobavím.

Dnes je ale deň našich menín a už od rána pridávajú články o tom, aké sú Nikoly jebnuté a zakomplexované. Tupé bezduché osoby, ktorých jedinou starosťou je, ako sa vyfotiť pred zrkadlom. Stojím si za tým, že admina EMEFKY odkopla nejaká Nikola, bol do nej strašne zaláskovaný, zranila jeho ego a teraz si rieši svoje komplexy týmito obrázkami. A tak sa meno Nikola stáva synonymom pre jebnutú babu. S týmto synonymom sa odmietam stotožniť.

Večer sa pridala fotka, že Nikola odzadu znamená to isté a to KURVA. Prišlo mi to už prehnané a tak som tam napísala, že je to úbohé. Jedno jediné slovo. Môj názor. Sloboda prejavu sa to nazýva? Nie som človek, čo sa bežne zapája do internetových diskusií, vôbec to neriešim, nečítam komentáre, nepoznám youtuberov, nezaujímajú ma internetové novinky - nemám čas to riešiť. Opakujem, napísala som JEDNO SLOVO.

Behom desiatich minút sa zo mňa stala baba, ktorá nemá IQ, nemám zmysel pre humor a som kurva :D :D Ja neviem, ale koľko ľudí má potrebu v noci písať urážky na moju osobu, keď som napísala len jedno slovo? Očividne veľa. Nečakala som toľko reakcií, toľko lajkov, toľko urážok. Pýtam sa, čo majú tí ľudia za život, keď sledujú každý jeden komentár tejto stránky? Raz za tri roky napíšem komentár a po 5 minútach sa dozviem, že som sprostá kurva od ľudí, ktorí ma vôbec nepoznajú? Asi som už stará na tieto internetové záležitosti... každý sa hrá na hrdinu a pritom v živote nič nedokázali. Je mi z toho až zle, ako ľudia dokážu zhodiť niekoho, koho vôbec nepoznajú na základe JEDNÉHO SLOVA?

Teší ma, že som pohladila ich nízke zakomplexované egá. Teší ma, že niesom typická NIKOLA. A som hrdá na svoje meno. Veď predsa znamená víťaz ! Takže pozdravujem všetky Nikoly, sme krásne, jedinečné, nie sme hlúpe, stojíme si za svojim a nedáme sa uraziť zakomplexovanými čurákmi :) A všetko naj k meninám ženy ! :)

Nemlčme, držme sa svojich názorov a hlavne sa nenechajme uraziť ľuďmi, ktorí v živote nič nedokázali !

Po rokoch som ťa stretla...

28. srpna 2017 v 10:43 |  My minds
Keď som ťa naposledy videla, vysmial si sa mi do očí. Vtedy som si povedala, že už ťa nikdy nechcem vidieť. Zničil si mladú 18 ročnú babu tesne pred maturitou svojim nevhodným a hrozným chovaním. Bola som v depresiách asi pol roka, bláznila som, vyčítala som si, prečo sa to stalo. Prečo sa nám naša cesta rozišla a z nás sa behom jedného víkendu stali cudzí ľudia, plní nenávisti. Urobil si toľko svinstiev, že si ani nezaslúžiš nosiť pomenovanie MUŽ. Lebo pravý muž sa takto nespráva.

Nevidela som ťa skoro tri roky. Úspešne sme sa vyhýbali jeden druhému, aj keď sme mali stále spoločných známych. Včera keď som šla na hody, absolútne som nečakala, že ťa tam stretnem. Kamaráti sa ma spýtali, či mi nevadí, že si ani nie meter odomňa a či som pripravená byť s tebou. Čo som mala povedať... bolo to už dávno. Dávno som to predýchala, zmierila sa s tým, uvedomila som si svoju hodnotu, získala sebavedomie, ktoré si mi vtedy zničil. Povedala som si, že ťa budem ignorovať a venovať sa kamarátom.

Keď som prišla, z tvojej strany prišli tie tvoje lacné pohľady, ktoré ti ostali. Nastalo tvoje trápne štrgnutie s pivom, trápne frázy, nech sa nehrám na urazenú. Snažil si sa strašne konverzovať, chcel si aj tancovať. Ja som skoro stále mlčala. Po fráze nech s tebou ostanem do rána v meste, som na teba hodila úprimný úsmev. Doslova úprimný. V tom úsmeve boli vo mne vyjadrené všetky myšlienky, ktoré mi behali toľké roky v hlave. Je mi ťa úprimne ľúto. Za tie roky si sa vôbec nezmenil. Ostal si rovnaký kurevníček bez chrbtovej kosti. Rovnaký debil, ktorý mi v noci v posteli tvrdil ako ma ľúbi a na druhý deň si spal s inou. Nebol to úsmev nenávisti. Bol to úsmev pochopenia. Odpustenia. Lebo vidím, že ľudia ako ty sa nemenia. Ľudia s takým nízkym intelektom. Ty za to proste nemôžeš. Ty si proste kokot :)

Som rada, že to vtedy skončilo. Že som si vďaka tebe uvedomila svoju vlastnú hodnotu. Kde a s kým nechcem skončiť. Za tie roky som mala pár vzťahov a spoznala veľké množstvo ľudí. Ako som si vtedy myslela, že si skoro poloboh, po rokoch vidím, že si len kvapka v oceáne. Bezvýznamná hlúpa kvapôčka, ktorá skúša šťastie, kedy si zase zasunie. Som ti vďačná, že vidím, aké typy mužov už nechcem spoznať. Ďakujem :)

 


Keď zomrie PÁN SPEVÁK ...

20. července 2017 v 22:22 |  My minds
Dnes svet obehla informácia, že frontman kapely Linkin Park Chester Bennington spáchal samovraždu. Myslím, že táto správa otriasla svetom všetkých nielen rockovo založených ľudí. Je to obrovská strata. Táto skupina ma sprevádzala celou pubertou a aj v súčasnosti si ich pustím veľmi často. Najprv som tomu nechcela uveriť... Je to hrozné. Ja ani nemám momentálne v hlave slová, ktoré by vyjadrili moje pocity.

Ja len.... Odpočívaj v pokoji Chester. Tvoja hudba a najmä tvoj hlas zostane nesmrteľný !! ....


Toto nie je môj hlas.....

11. července 2017 v 12:56
Ako som sa vyjadrovala v minulom článku, stále si stojím za mojim názorom čo sa týka vzdelávania na Žilinskej univerzite. Nedávno zverejnili dvojhodinovú diskusiu doslovne špiny, ktorá sa tam deje. Ak by mal niekto záujem počuť veci. ktoré sa reálne dejú na akademickej pôde, nech sa páči.


Som rozhodnutá, že za rok končím štúdium a myslím si, že budúcnosť novej mediamatiky tiež nemá dlhú budúcnosť...
Je mi smutno z toho, ako z niečoho praktického a využiteľného, dokážu spraviť niečo "nové" a NEPOTREBNÉ. Pretože štúdium pltníctva, mlynárstva a knihovníctva v tejto novej elektronickej dobe je takmer zbytočné a nemá to s mediamatikou nič spoločné.. :(

Keď je rovnaký študijný odbor vyučovaný rôznymi spôsobmi...

13. června 2017 v 23:24
Článok zhrňujúci moje osobné skúsenosti s odborom Mediamatika a kultúrne dedičstvo, ktorý študujem už 2 roky. Aj napriek súčasnej kríze, aj v mediálnom priestore, som veľmi rada, že tento odbor študujem a som veľmi rada, že som tam. Mnohí Slováci si určite v médiách všimli negatívne skutočnosti, ktoré sa na našej katedre dejú a uznávam je to PRAVDA. Celá katedra ide dole vodou a je to spôsobené vyššími "silami". Aj ja som stála na čele mnohých protestov kvôli zvrátenému systému, ktorý tam začal fungovať. Ťahala som nevedomých spolužiakov, ktorým je to úplne jedno na protesty, kedy pochopili, že toto nie je SRANDA, ale reálny problém, ktorý treba riešiť. Ďalšie informácie nájdete na FB stránke Mediamatika a kultúrne dedičstvo, odporúčam pozrieť videá a články, aby ste pochopili pointu celého problému. Keď ma prijali, bola som veľmi šťastná. Na tento odbor som chcela ísť už od druháku na strednej škole a keď sa mi to podarilo, žiarila som ako vianočný stromček :D Na začiatku môjho štúdia Mediamatika ešte niečo znamenala....

Bejvávalo... Trošku priblížim náš študijný odbor. Študenti si môžu vybrať z troch odborných smerov - knihovnícky smer, mediálno-manažérsky a informačno-technický, na základe čoho si vyberajú výberové predmety. Všetky spoločné predmety sa dotýkajú však všetkých troch okruhov a tak máme z každého rožku trošku. Ja som sa prihlásila na informačno-technický smer, pretože som odjakživa technický nadšenec, ktorý je však lenivý učiť sa matematiku a tak mediamatika bola ideálna voľba. Málokto z nás technických a mediálnych ľudí malo problém s povinnými knihovníckymi predmetmi. Nikto sa nesťažoval, že sa musíme učiť aj takéto, pre nás nepotrebné veci. Proste sme to prijali. Problém bol však s knihovníckymi študentami, ktorí mali strašné protesty na informačné predmety, že oni nevedia ani zapnúť počítač, načo im to bude a podobne. Načo je v tejto dobe mať aspoň základné poznatky o používaní e-mailu, o informačných sieťach, databázach a podobne... ? Naozaj iba základy. Veď to už pomaly patrí k základným poznatkom, ktoré by mal v tomto storočí vedieť asi každý. Všetky predmety nám niečo dali. Niektoré niečo viac, niektoré menej. Úroveň takýchto predmetov sa však PRUDKO líši a to všetci študujeme jeden odbor. Ako je to možné? Priblížim....

Spomínala som môj milovaný informačno-technický smer. Áno, môj milovaný. Priznám si, že ak by neboli tieto technické predmety, mediamatika by pre mňa nemala význam. Začali sme predmetmi Algoritmické myslenie, Informačné siete, pokračovalo to Tvorbou aplikácií pre web, Architektúrou zariadení a pokročili sme na Elektronické obchodovanie. Každé jedno cviko mi niečo dalo. Doslova sme museli dávať pozor na každej výuke, sledovali sme prezentácie zo záujmom, viedli sme diskusie na technické témy, mali sme aj praktické cvičenia zamerané na siete, či hardvér PC. Písali sa dosť ťažké zápočty, na ktoré sa bolo treba naozaj UČIŤ, aby sme ich dali. Programovanie sa nám trochu skomplikovalo situáciou na katedre, kedy nám skoro na celý semester zrušili predmet Tvorba aplikácií pre web, ktorý nemal kto učiť, kvôli konfliktom s novým vedením (iróniou je, že nová vedúca je knihovníckeho zamerania). Predmet sa nám však vrátil a vyučuje ho odborník z fakulty informatiky. Všetky naše predmety vyučovali odborníci aj z praxe, ktorí sa týmto témam venujú. Každý z nich mi niečo dal a celá naša skupina udržuje priateľské vzťahy. Začínali sme ako 4 študenti spolu s 3 externistami, v súčasnosti je nás asi 20. Sme proste technický smer :D

Porovnám situáciu s knihovníckym smerom. Tento smer študujú 3 študenti. Aj napriek vyhrážaniu, aby som túto informáciu zverejňovala, väčšina ich predmet sa uskutočňuje distančnou formou. Ako prebieha? NIJAK. Cvičenia väčšinou nemajú a záverečné hodnotenie pozostáva z napísania seminárnej práce. No... budú z nich super odborníci....Myslím, že to hovorí samo za seba.

Povedzme si úprimne. Načo študujeme ten istý odbor? Prečo je jedna tretina odboru na úplne inej úrovni? Nečudujem sa zlej povesti mediamatiky, ak sa o nej vyjadrujú "odborníci", ktorí z nej nič nemajú. Počula som už rôzne názory, práve od knihovníkov, že mediamatika nič neznamená, študujú len pre titul, ktorý im je aj tak na nič platný, pretože to nie je poriadna škola. Mediamatika má zmysel. Ale len pre tých, ktorí chcú študovať.

Mrzí ma aktuálna situácia, kedy katedra ide dole vodou a to vďaka tomu, že k vedeniu sa dostalo práve knihovnícke vedenie. Nechcem nejako uraziť alebo zhadzovať knižných odborníkov, ale výučba, ktorá ani NIE JE výučba, len aby boli peniažky, NIKDY nebude kvalitná a NEMÁ budúcnosť. Aj keď protesty ani medializácia zatiaľ nepomohli, verím, že Mediamatika si zachová svoju pravú tvár.

Píšem tento článok ako vyjadrenie na aktuálnu situáciu... ak by som mala písať viac mojich myšlienok, boli by to omnoho dlhšie články. Ja len.... že som rada, že študujem práve informačno-technický smer Mediamatiky (kultúrne dedičstvo pre mňa NIČ neznamená!!).

Keď je človek lenivý.. :)

9. června 2017 v 19:27 |  My minds
Dnes sa mi stala úsmevná situácia. V predchádzajúcom článku som spomínala, že mám dve práce a popritom denné štúdium na VŠ. Voľného času veľa nemám a tak sa domov chodím iba vyspať alebo keď už som doma tak pomáham doma našim aby nemuseli všetko upratovať, prípadne robiť na záhrade. Vždy sa nájde aspoň 1 deň, kedy si odmakám svoje aj v domácom prostredí a uvedomujem si, že tieto práce sú potrebné a nikto mi ich nekáže robiť - vykonávam ich sama od seba a to s radosťou.

Písala som, že bývam aj v maličkej dedine, kde pozná každý každého. Snažím sa vychádzať s každým, každého pozdravím, prehodím pár slov, usmejem sa a idem si po svojom. Úcta k starším predsa J Ako každý týždeň som dnes na obed vyšla z domu s myšlienkou že pokosím záhradu a ostrihám živý plot. Btw. milujem takéto práce na záhrade. Vysmiata, dobrá nálada, slniečko svietilo. Len čo vyjdem z domu všimla som si moju susedku ako stojí pred naším domom a pozerá na mňa. Pozdravila som a šla som si vybrať kosačku. Keď v tom sa z jej úst spustil dialóg, ktorý ma prekvapil, vydesil a potom aj pobavil :D Vraj sa už nemôže pozerať na to, aká som lenivá, ako je možné, že doma nič nerobím, čo je to za výchovu, keď nie som ochotná pomáhať rodičom, vraj keď ma vidí je jej zle. Asi čakala nejakú reakciu nasratej mladej osoby, ktorá si bude obhajovať svoju osobnosť krikom alebo nedajbože nadávkami. Jej negatívnu energiu som schladila úplnou ignoráciou a úsmevom hollywoodskej hviezdy a robila som si ďalej svoju robotu. Vedľa nej stál ešte jeden sused, ktorý jej hovoril nech prestane, lebo z toho budú problémy, že to preháňa a podobne. Na jeho reakciu (diiky) sa odurdila, že ONA MI TO MUSELA POVEDAŤ, ABY SOM SA ZAMYSLELA a následne nahnevane odišla.

Okej, teta tak sa zamýšľam. Neviem čo je zlé na tom, že nesedím doma na riti, nehrabem doma seno, nekopem zemiaky, nechováme kravy alebo prasatá. Neviem čo je zlé na tom, že mám iné priority ako žiť dedinský život v teplákoch a gumákoch zahrabaná celý život v jednom dome, v jednej dedine, najďalej zájsť na nákup a zas domov. Neviem čo je zlé na tom, že odmietam chodiť do jednej práce za minimálnu mzdu, byť za túto prácu ešte šťastná, odmietam byť závislá na jednom mužovi, odmietam rodiť mladá, odmietam sa ponáhľať domov z roboty, len aby som sedela doma na zadku. Ja viem, teraz som opísala celý zaužívaný dedinský život v skratke. Život, ktorý mnohým vyhovuje a ktorý robí niektorých ľudí šťastnými. Vraj. Nechcem zhadzovať dedinský život, neviem nasekať drevo, podojiť kravu, bojím sa sliepok, rastlinky mi umierajú - vidienčania majú v určitých veciach môj rešpekt. Mám však iné priority. Mám rada dedinský kľud, mám rada opaľovanie alebo kúpanie v bazéne, kde ma uvidia maximálne susedia alebo srnky... mám rada ticho, ktoré tu je. Ale to je asi tak všetko.

Teta Agneska svojim mozgom očividne nestíha sledovať moju pracovnú a študijnú činnosť a tak zo mňa spravila jednu lenivú mrochtu :D Vidí ma možno dva krát za mesiac a má o mne takúto mienku. Ďakujem. Nepotrebujem nikomu dokazovať to, čo v mojom živote zažívam. Ale som šťastná. Verím, že aj nakričanie na moju osobu zdvihlo starej zakomplexovanej osobe ego a môže kľudne spať. Tak, ako spím ja :)


Čas beží tak rýchlo...

2. června 2017 v 17:10
Tak zase raz.. po veľmi dlhých mesiacoch. Moja nečinnosť je spôsobená rôznymi faktormi. Medzi prvými patrí fakt, že som si myslela, že som zabudla heslo od blogu :D Úplne seriózne ZABUDLA. Mám xy rokov podobné heslá a často ich nemením (hackeri, majte zo mňa radosťJ . Je to spôsobené hlavne mojou lenivosťou a pohodlnosťou a samozrejme vďačím môjmu počítaču a prehliadaču za to, že si takéto veci pamätajú za mňa. To sa však nestalo v prípade blogu a ja som sa šla skoro hanbiť do kúta, že som čosi také zabudla :D Ale.... už som back.


Posledné mesiace som bola neustále v kolobehu práca-škola-semtam osobný život a zase práca-škola... hlavne tej práce je veľa :D Asi je zo mňa už workoholik, mám dve práce a stíham ešte aj denné štúdium. Chce to veľa sebadisciplíny, veľa nervov ale stojí to za to J Mám zo seba radosť. Väčšina mojich spolužiakov leží celé dni na intráku a prefláka tak tieto najproduktívnejšie roky mladosti. V osobnom živote si to tiež vynahrádzam, takže nie som o nič ukrátená, akurát s rozdielom, že si moju existenciu financujem ja sama :D Všetko sa dá skombinovať. V lete mi možno pribudne písanie článkov na ďalší web.. takže budem mať čo robiť.

Naposledy som písala v októbri. Zdalo sa mi to ako včera :D Strašne rýchlo ten čas letí... ani neviem s čím sa mám pochváliť. Skúšky zvládam, so zadaniami bojujem :D ... osobný život je vo veľmi dobrom stave J Častejšie sa stretávam s ľuďmi, čo pre mňa veľa znamenajú a samozrejme nezabúdam ani na partnerský vzťah, o ktorom radšej písať nebudem. J Občas sa stane, že si nájdem čas aj na chatu, koncert, kávičkovanie... je to fajn. Zajtra cestujem na babskú jazdu skoro 600 km za kamarátkami, takže si tiež zresetujem hlavičku a na 4 dni sa vyparím zo Slovenska. V lete plánujeme Taliansko, tak hádam to vyjde. A čo mám ešte nového? Doplatila som na moju "slepotu" do diaľky a konečne som si kúpila okuliare. A hneď je svet vo full HD :D Nenosím ich ale stále, iba občas - do školy a do práce. Zrazu spoznávam aj ľudí, ktorých som predtým obchádzala bez pozdravu, lebo som ich predtým nevidela :D Ďalšie novinky? Narodil sa malý Matejko, ktorého v Čechách tiež navštívim. Je to najkrajšie bábätko, ktoré som kedy videla a hneď som sa do neho zaláskovala. Už bude mať 5 mesiacov a je to strašný rebel. Neviem, čo by som tu ešte napísala.

Keď mi nejaká zaujímavá téma napadne, napíšem. Verím, že už nezabudnem heslo, a že to bude za menej ako 8 mesiacov :D Majte sa pekne J

Ružový svet - alebo nebojím sa ísť za svojim snom

12. října 2016 v 22:51
Opäť večerná chvíľka polemizovania :)

Dnes som si uvedomila, aká veľmi som vďačná za to, čo som vo svojom živote zažila a za to všetko, čo mi život dal. Za ľudí, zážitky, vzdelanie, prácu, peniaze, teplo domova, pocit priateľstva. Nedávno som sa dozvedela, ako žijú niektorí ľudia s ktorými som takpovediac vyrastala a bolo mi z toho smutno. Bez práce, poriadneho bývania, s narodenými deťmi, užívaním drog a alkoholickými akciami si žijú svoje životy v tej istej dedine v ktorej bývam aj ja. Pýtam sa, kde sa stala chyba? Podmienky na život sme mali takmer rovnaké a pritom sú naše životy také odlišné. Dosť sa nad tým zamýšľam, pretože sú to mladí ľudia s biednou víziou na život a je mi ich aj trochu ľúto, veď sme boli v minulosti dobrí priatelia.

Nechcem odsudzovať ľudí s nižším vzdelaním alebo nedajbože matky s deťmi. Len mi je ľúto, že v dnešnej dobe mladí ľudia takto zleniveli a nestarajú sa o svoju budúcnosť tak ako by mali. Chýba im motivácia, chuť vzdelávať sa, chuť pracovať, chuť si zariadiť svoje domovy. Sme v mladom veku kedy by sme si mali budovať svoju budúcnosť a nemali by sme ju zahadzovať na dne pohárika alebo pichaním nejakého svinstva do žily. Kde je chyba? V štáte? Vo výchove? V školách? Ťažko povedať. Podstatné je, že táto novodobá generácia "dospelých" ľudí bude v budúcnosti viesť tento svet. Trošku sa toho bojím. :)

Som šťastná, že študujem na univerzite a popritom stíham pracovať, môžem si dovoliť dovolenky, krajšie bývanie a vlastné výdavky už popri štúdiu. Ak mám byť úprimná, niekedy mi vadia dedinské reči typu "to si ešte stále hlúpa, keď sa musíš učiť? ...."a načo chodíš do tej školy?"..... "dnes ideš robiť vysokoškolskú predavačku?" ... niekedy ma to odrádza od mojich snov a cieľov. Zamýšľala som sa, kde by som bola ak by moje kroky v 15tich viedli niekde úplne inde. Možno by som už bola teraz matkou bez poriadneho chlapa s výučným listom :D O to viac si cením moje výsledky a som so svojím životom spokojná. Nazvala by som to ružovým svetom. Aj keď niektoré veci niekedy nejdú podľa mojich predstáv, vždy si zosumarizujem hlavné veci, ktoré môj svet robia dôležitým a to ma robí šťastnou. Aj keď pár krát počujem na moju osobu vraj som namyslená, chodím hore nos a vyhýbam sa ľuďom, len ma to pobaví. Málokto z môjho bydliska vie, ako som si veci, ktoré mám, doslova vydobila a nespadli mi len tak z neba :)

Minulé leto som si do zošita napísala svoje ciele. Len tak pre radosť (deti v tábore sa mi smiali, keď ich čítali:)) Ten zošit som skoro rok neotvorila. Keď som ho nedávno našla, mohla som si spokojne odfajknúť väčšinu zo zoznamu. Celkom ma to prekvapilo ,že až toľko vecí som splnila. Baví ma ísť za svojimi snami. Kompletne som si prerobila izbu, zaplatila som si dovolenku, budúci rok plánujem Taliansko a vodičák, možno aj auto. Sú to sny a plány, ktoré ma posúvajú ďalej a ja mam tak dôvod ráno vstať z postele. Teší ma vstávanie do školy, pretože sa zase dozviem niečo nové. Teší ma práca s ľuďmi a oblečením. Teší ma ranná káva, cestovanie, pivo s kamarátmi, výlety len tak. Tešia ma maličkosti, slnečné lúče, oheň v krbe, darčeky pre mojich najbližších, spánok, hudba, hranie sa s grafikou. No proste ružový svet :D

Nebojte sa byť svojimi. Choďte si za svojimi snami a dokážete čokoľvek :) Verím, že naša budúcnosť ešte nie je úplne stratená !


Pre teba

25. července 2016 v 20:13
Milá Mima,
tento text napíšem formou listu. Nedávno si mi prekopírovala moje srdcervúce vyznania priateľstva, ktoré som Ti písala formou komentáru na pokeci. Oba kúsky boli písané úplne odlišne, jeden bol písaný v 13tich a nemal hlavu ani pätu, ten druhý som písala už ako "vyspelá" 15tka a bol trošku viac na úrovni. Teraz mám 20 rokov a rozhodla som sa napísať niečo podobné, verím, že to bude trošku lepšie :D

Píšem Ti už ako žene. Ako budúcej matke. Ako mojej najlepšej kamarátke, s ktorou som prežila skoro celý život. Už sme vyrástli (neviem ako sa to stalo! :D ) a sme dospelé. Mimušik, ja si neviem predstaviť deň, kedy si v mojom svete nebola. Už od detstva si bola pre mňa tá NAJLEPŠIA, ktorej som sa mohla zdôveriť so všetkými mojimi problémami, starosťami, imaginárnymi láskami. TY si bola tá, ktorá ma podporovala vo všetkých mojich hovadinách, výmysloch a rebélií. Priznajme si to, vždy sme boli "iné" :D Zážitky s tebou nemá cenu opisovať, pretože my si to proste pamätáme a rozhodne máme na čo spomínať. Ty si bola osoba, s ktorou som kradla hrdzavé klince len aby sme mali chatku na strome, s tebou som chovala mačky v aute, s tebou som písala zaľúbené listy istému B. :D S tebou som bola na prvej diskotéke, s tebou sme prvýkrát chatovali, s tebou som sa prvýkrát opila, s tebou som prvý krát vycestovala na dovolenku a spolu sme obdivovali prvý pohľad na more.

V 13tich rokoch som bola smutná, pretože už si nebola mojou susedkou ale odsťahovala si sa AŽ dva kilometre ďalej ! :D Čo by som za to teraz dala, keď bývaš skoro 600 kilometrov odomňa a začínaš nový život v inej krajine. Problémy, ktoré sme vtedy riešili sú brané už ako úplne banality a ja ti prajem, nech sa ti tam býva čo najlepšie.. Veď si double ! Tvoje dieťa bude malý mimoňko, malé šťastie, malý drobček s modrými očkami a veľkým úsmevíkom po maminke. A ja budem hrdá TETA. Lebo moja najlepšia kamarátka bude MAMA. Veľmi ti to prajem a nemôžem sa dočkať, ako tvoje malé šťastie budem držať v rukách.

Všetky zásadné zmeny v mojom živote som zažila s tebou alebo sme ich aspoň poriadne prekonzultovali. Rozhodne som ti vďačná za všetky hádky, ktoré sme prekonali, pretože už viem, že Ti na mne vtedy záležalo a boli potrebné. Som ti vďačná za všetko čo si pre mňa spravila, pretože bez teba by som nebola to, čo som v súčasnosti. Som šťastná, že existuješ, pretože nie každý sa môže pochváliť priateľstvom na celý život. Vážim si to, že si celý život stála pri mne a verila si mi. Chcem, aby si vedela, že tak isto ako si mi ty pomáhala celý život, budem pri tebe stále aj ja. Vieš, že mi môžeš zavolať aj o polnoci a sťažovať sa a že keď mi napíšeš o jednej v noci že ti odpíšem aj na úplnú hovadinu. Vieš, že sa snažím stráviť každú minútu s vami, keď prídete na Slovensko a tak to aj ostane. Aj keď nie sme spolu každý deň, o to viac si vážim každú chvíľu, ktorú s tebou môžem stráviť. Keď píšem tento imaginárny list, mám také malé slzičky v očiach. Sú to slzičky vďačnosti a radosti, že si v mojom živote a že som ťa stretla. Som hrdá na to, že si moja najlepšia kamarátka už toľko rokov a stále to tak ostane. Písala som ti to už v 13tich, v 15tich, píšem ti to aj teraz - ĽÚBIM ŤA ! J

Je toho veľa, čo by som k tvojej osobe ešte napísala, ale to by bolo ešte nadlho. Verím, že ťa tento text potešil a je venovaný len a len tebe.

Ďakujem že si, MIMOŇ :*


Kam dál