Jednoruká zima

20. února 2016 v 13:45 |  My minds
Ahojte :D v minulom článku som si dala len dve predsavzatia. Koho by napadlo, že jedno z nich sa mi splní len 4 dni po napísaní článku. Môj "sen" bol viac odpočívať a relaxovať, keďže som od októbra bola zabehnutá v jednom veľkom kolobehu a jediným odpočinkom bol pre mňa pár hodinový spánok. Poviete si, odpočívať sa dá stále treba si len nájsť čas a blablabla. Keď sa spojí škola, práca, cestovanie, priatelia a rodina nevzíde z toho veľa voľného času nazvyš :D

Ale už sa dostávam k pointe. Názov jednoruká zima je doslovný. Dňa ôsmeho januára som si šla do knižnice po nové knihy a sadnúť na kávu s bývalou spolužiačkou. Keď som šla vytešená na vlak, stalo sa to, čo mi zmarilo doslova celý život na niekoľko týždňov a zrušilo všetky plány. Skotúľala som sa dole schodmi v podchode vďaka člapkanici a neupraveným schodom. Pri páde som si silno udrela lakeť. Hovorím si, veď to je len narazené, pohodička :D Po ceste domov mi to však napuchlo a už som vedela, že je zle.

Po príchode na pohotovosť a po rentgene mi bolo povedané, že lakeť je zlomený a tak mi dali dlahu, s tým, že za 5 dní mám prísť na kontrolu. Ruku mi zabalili tak, že som vyzerala skôr ako nejaký rambo :D


Takmer týždeň bol pre mňa ťažký, pretože ma to stále bolelo a tabletky na bolesť boli moji najlepší kamaráti. Keď som šla na kontrolu, myslela som si, že mi to už len dosadrujú a pôjdem domov "zbierať podpisy" :D Moja radosť bola opäť zmarená, keď mi doktor oznámil, že moje drahé kosti sa mi posunuli a vyzerá to na operáciu. Nasledovali ďalšie 3 rentgeny a už som si mohla ísť vybavovať pyžamo na príjmové oddelenie. Moje kosti sa mi za 5 dní posunuli o takmer pol centimetra a tak bola operácia nevyhnutná.

Keď som si tak ležala v nemocnici a čakala na operáciu, ktorá mala byť budúci deň (14.1) nebolo mi do spevu. Konečne som si povedala, že musím spomaliť a dávať si pozor, pretože sa mi v zlomku sekundy môže stať hocičo. Nasledujúci deň pred operáciou som však vôbec nebola nervózna a verila som, že mi ruku dajú opäť dokopy a ja nebudem konečne vyzerať ako kripel :D Po skoro troch hodinách spánku som sa prebudila a bola som fit. Moje kolegyne na izbe neboli na tom tak dobre ako ja. Bolesť to bola strašná, ale vdaka kapákom s liekmi na bolesť to rýchlo prešlo. Dokonca som ich aj odmietala, pretože som sa cítila zdravá a nie na to, aby som bola pripojená na nejaké hadičky :D Stále som si hovorila, že som už zdravá a verila tomu, že pôjdem čoskoro domov.

Na druhý deň ráno ma zobudila bolesť, ale dala som si tabletky pretože som fakt neznášala tie hadičky :D Tabletky zabrali a tak som povedala doktorovi, že chcem ísť domov. Predpísal mi lieky a poobede už som bola doma. Nech si hovorí o slovenskom zdravotníctve kto chce, čo chce, ja nemôžem povedať krivého slova. Starostlivosť bola miestami až prehnaná a rozhodne to nezanedbávali.

Som naozaj vďačná za moju rodinu a kamarátov, ktorí sa o mňa naozaj krásne starali a nosili mi všetko, čo som len potrebovala. Raňajky, kávičky, vela vela jedla... mala som všetko, na čo som si len pomyslela :) Konečne som videla, komu na mne naozaj záleží a kto s o mňa postará keď je najhoršie.

Dva týždne po operácií som sa zbavila tej otrasnej dlahy, dostala som ortézu a mohla som konečne skúškovať a začať rozhýbavať ruku. Skúšky mám už hotové, pred týždňom som sa vrátila do práce a každý deň chodím poctivo rehabilitovať moju nepodarenú ruku :D

No a takáto bola moja zima. Mimochodom, aj napriek týmto udalostiam som navštívila Prahu, našla som si priateľa, bola dva dni na chate ... :D A skúšky mi dopadli celkom fajn, A, A a D :D Od pondelka začína nový semester a ja sa veľmi teším :)

Prajem vám pekný deň a dávajte bacha na schody :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Illumináti Illumináti | Web | 20. února 2016 v 14:03 | Reagovat

such zima
                       wow
      very :D
                      much radost
          very A,A, a D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama