Keď je človek lenivý.. :)

9. června 2017 v 19:27 |  My minds
Dnes sa mi stala úsmevná situácia. V predchádzajúcom článku som spomínala, že mám dve práce a popritom denné štúdium na VŠ. Voľného času veľa nemám a tak sa domov chodím iba vyspať alebo keď už som doma tak pomáham doma našim aby nemuseli všetko upratovať, prípadne robiť na záhrade. Vždy sa nájde aspoň 1 deň, kedy si odmakám svoje aj v domácom prostredí a uvedomujem si, že tieto práce sú potrebné a nikto mi ich nekáže robiť - vykonávam ich sama od seba a to s radosťou.

Písala som, že bývam aj v maličkej dedine, kde pozná každý každého. Snažím sa vychádzať s každým, každého pozdravím, prehodím pár slov, usmejem sa a idem si po svojom. Úcta k starším predsa J Ako každý týždeň som dnes na obed vyšla z domu s myšlienkou že pokosím záhradu a ostrihám živý plot. Btw. milujem takéto práce na záhrade. Vysmiata, dobrá nálada, slniečko svietilo. Len čo vyjdem z domu všimla som si moju susedku ako stojí pred naším domom a pozerá na mňa. Pozdravila som a šla som si vybrať kosačku. Keď v tom sa z jej úst spustil dialóg, ktorý ma prekvapil, vydesil a potom aj pobavil :D Vraj sa už nemôže pozerať na to, aká som lenivá, ako je možné, že doma nič nerobím, čo je to za výchovu, keď nie som ochotná pomáhať rodičom, vraj keď ma vidí je jej zle. Asi čakala nejakú reakciu nasratej mladej osoby, ktorá si bude obhajovať svoju osobnosť krikom alebo nedajbože nadávkami. Jej negatívnu energiu som schladila úplnou ignoráciou a úsmevom hollywoodskej hviezdy a robila som si ďalej svoju robotu. Vedľa nej stál ešte jeden sused, ktorý jej hovoril nech prestane, lebo z toho budú problémy, že to preháňa a podobne. Na jeho reakciu (diiky) sa odurdila, že ONA MI TO MUSELA POVEDAŤ, ABY SOM SA ZAMYSLELA a následne nahnevane odišla.

Okej, teta tak sa zamýšľam. Neviem čo je zlé na tom, že nesedím doma na riti, nehrabem doma seno, nekopem zemiaky, nechováme kravy alebo prasatá. Neviem čo je zlé na tom, že mám iné priority ako žiť dedinský život v teplákoch a gumákoch zahrabaná celý život v jednom dome, v jednej dedine, najďalej zájsť na nákup a zas domov. Neviem čo je zlé na tom, že odmietam chodiť do jednej práce za minimálnu mzdu, byť za túto prácu ešte šťastná, odmietam byť závislá na jednom mužovi, odmietam rodiť mladá, odmietam sa ponáhľať domov z roboty, len aby som sedela doma na zadku. Ja viem, teraz som opísala celý zaužívaný dedinský život v skratke. Život, ktorý mnohým vyhovuje a ktorý robí niektorých ľudí šťastnými. Vraj. Nechcem zhadzovať dedinský život, neviem nasekať drevo, podojiť kravu, bojím sa sliepok, rastlinky mi umierajú - vidienčania majú v určitých veciach môj rešpekt. Mám však iné priority. Mám rada dedinský kľud, mám rada opaľovanie alebo kúpanie v bazéne, kde ma uvidia maximálne susedia alebo srnky... mám rada ticho, ktoré tu je. Ale to je asi tak všetko.

Teta Agneska svojim mozgom očividne nestíha sledovať moju pracovnú a študijnú činnosť a tak zo mňa spravila jednu lenivú mrochtu :D Vidí ma možno dva krát za mesiac a má o mne takúto mienku. Ďakujem. Nepotrebujem nikomu dokazovať to, čo v mojom živote zažívam. Ale som šťastná. Verím, že aj nakričanie na moju osobu zdvihlo starej zakomplexovanej osobe ego a môže kľudne spať. Tak, ako spím ja :)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama